Druhý Jánov list – kapitola 1

1 Ja, starší, vyvolenej panej a jej deťom, ktoré v pravde milujem – a nielen ja sám, ale aj všetci, čo poznali pravdu -, 2 kvôli pravde, ktorá v nás zostáva a bude s nami naveky. 3 Bude s nami milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Ježiša Krista, Otcovho Syna, v pravde a láske. 4 Veľmi som sa zaradoval, keď som našiel medzi tvojimi deťmi také, čo žijú v pravde, ako sme dostali prikázanie od Otca. 5 A teraz ťa, pani, prosím – ale nie akoby som ti písal nové prikázanie, len to, ktoré sme mali od začiatku -, aby sme jeden druhého milovali. 6 A to je láska: žiť podľa jeho prikázaní. To je to prikázanie, ktoré ste počuli od začiatku, aby ste podľa neho žili. 7 Lebo vyšlo do sveta mnoho zvodcov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele. To je zvodca a antikrist. 8 Dávajte si pozor, aby ste neprišli o to, na čom ste pracovali, ale aby ste dostali plnú odmenu. 9 Ktokoľvek zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha. Kto ostáva v jeho učení, ten má aj Otca aj Syna. 10 Ak niekto prichádza k vám a neprináša toto učenie, neprijímajte ho do domu, ani ho nepozdravujte. 11 Lebo kto ho pozdraví, má účasť na jeho zlých skutkoch. 12 Mnoho by som vám mal písať; nechcel som to urobiť na papieri a atramentom, lebo dúfam, že sa dostanem k vám a povieme si to ústne, aby naša radosť bola úplná. 13Pozdravujú ťa deti tvojej vyvolenej sestry.

Tretí Jánov list – kapitola 1

1 Ja, starší, milovanému Gájovi, ktorého milujem v pravde. 2 Milovaný, prajem ti, aby sa ti vo všetkom darilo a aby si bol zdravý – tak ako sa darí tvojej duši. 3 Lebo veľmi som sa zaradoval, keď prišli bratia a vydávali svedectvo o tvojej pravde, ako ty žiješ v pravde. 4 Nemám väčšej radosti, ako keď počujem, že moje deti žijú v pravde. 5Milovaný, verne konáš všetko, čo robíš pre bratov, a to pre cudzích. 6 Oni vydali pred cirkvou svedectvo o tvojej láske. A dobre urobíš, keď ich vystrojíš na cestu, ako sa patrí vzhľadom na Boha. 7 Veď oni sa pre jeho meno vydali na cestu a od pohanov nič neprijímajú. 8 Preto sme my povinní podporovať takýchto, aby sme boli spolupracovníkmi pravdy. 9 Niečo som už cirkvi písal; ale Diotrefes, ktorý si rád ako prvý medzi nimi počína, nás neprijíma. 10 Preto až prídem, upozorním na jeho skutky, ktoré robí, keď o nás tára zlomyseľné reči; a akoby mu to nestačilo, ani sám neprijíma bratov a tým, ktorí by ich chceli prijať, bráni a vylučuje ich z cirkvi. 11Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto robí dobre, je z Boha; kto robí zle, Boha nevidel. 12 O Demetriovi vydávajú všetci dobré svedectvo, aj sama pravda. Aj my o ňom vydávame svedectvo a ty vieš, že naše svedectvo je pravdivé. 13 Mnoho by som ti mal písať, no nechcem ti písať atramentom a perom. 14 Dúfam totiž, že ťa čoskoro uvidím a povieme si to ústne. 15 Pokoj tebe. Pozdravujú ťa priatelia. Pozdrav priateľov, každého osve.

Júdov list – kapitola 1

1 Júda, služobník Ježiša Krista, brat Jakuba, tým, čo sú povolaní, v Bohu Otcovi milovaní a zachovaní pre Ježiša Krista: 2 Milosrdenstvo vám a pokoj i láska v hojnosti.3 Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým. 4 Vkradli sa totiž medzi vás niektorí ľudia, už dávno zapísaní na odsúdenie, bezbožní, čo zamieňajú milosť nášho Boha za výstrednosti a zapierajú jediného Vládcu a nášho Pána Ježiša Krista. 5 Preto vám chcem pripomenúť, hoci to vy všetko viete, že Pán najprv zachránil ľud z egyptskej krajiny, no potom tých, čo neuverili, zahubil. 6 Anjelov zasa, ktorí si nezachovali svoju dôstojnosť a opustili svoj príbytok, drží vo večných putách v temnote pre súd veľkého dňa. 7 Tak aj Sodoma a Gomora a susedné mestá, ktoré takisto smilnili a chodili za iným telom, stali sa výstrahou a znášajú trest večného ohňa. 8 Podobne aj títo blúznivci poškvrňujú telo, pohŕdajú Pánom a rúhajú sa duchovným bytostiam. 9 Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: “Nech ťa Pán potrestá.” 10 No títo sa rúhajú tomu, čo nepoznajú. A čo podľa prírody poznajú ako nemé zvieratá, to je im na záhubu. 11 Beda im, lebo sa dali na Kainovu cestu a za odmenu sa vrhli do Balaamovho bludu a v Koreho vzbure zahynuli. 12 Sú to škvrny na vašich hodoch lásky, keď s vami bez hanby hodujú a pasú sami seba, sú oblakmi bez vody, ktoré vietor sem-tam preháňa, jesenné stromy bez ovocia, dvakrát mŕtve a vykorenené, 13 divoké morské vlny, peniace sa vlastnou hanebnosťou, bludné hviezdy, pre ktoré sú pripravené mrákoty tmy naveky. 14 Aj o nich prorokoval Henoch; siedmy po Adamovi, keď povedal: “Hľa, prichádza Pán s desaťtisícami svojich svätých, 15 aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých zo všetkých skutkov ich bezbožnosti; ktoré konali bezbožne, a zo všetkých urážlivých rečí, ktoré vyslovili proti nemu bezbožní hriešnici.” 16 Sú to šomravci, nespokojenci, ktorí žijú podľa svojich žiadostí, a ich ústa hovoria naduto a ľuďom lichotia kvôli zisku. 17 Ale vy, milovaní, pamätajte na slová, ktoré vám vopred povedali apoštoli nášho Pána Ježiša Krista. 18 Lebo vám hovorili: “V poslednom čase prídu posmievači, čo žijú podľa svojich bezbožných žiadostí.” 19 To sú tí, čo vyvolávajú roztržky, ľudia telesní, čo nemajú Ducha. 20 Ale vy, milovaní, budujte sami seba na svojej presvätej viere a modlite sa v Duchu Svätom. 21 Zachovajte sa v Božej láske a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista pre večný život. 22 A s tými, čo pochybujú, majte zľutovanie; 23 zachráňte ich, vyrvite ich z ohňa. Nad inými sa zľutúvajte s bázňou; nenáviďte aj ten odev poškvrnený telom. 24 Tomu však, ktorý má moc uchrániť vás od hriechu a nepoškvrnených postaviť v plesaní pred svoju slávu, 25 jedinému Bohu, nášmu Spasiteľovi, skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva a veleba, vláda a moc pred všetkými vekmi i teraz i po všetky veky. Amen.

Kniha zjavenia – kapitola 1

1 Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom čo sa má onedlho stať, a po svojom anjelovi ho poslal a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi. 2A tento dosvedčil Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista; všetko, čo videl. 3Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko. 4 Ján siedmim ázijským cirkvám: Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom, 5 a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vládcu nad kráľmi zeme. Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov 6 a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen. 7 Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad nim nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen. 8 Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci. 9 Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve i vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos. 10 V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: 11 ”Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laodicey!” 12 Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov 13 a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. 14 Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oči ako plameň ohňa. 15 Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému v peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd. 16 V pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v plnej sile. 17Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: “Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný 18 a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. 19 Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom. 20 Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví a sedem svietnikov je sedem cirkví.

Kniha zjavenia – kapitola 2

1 Anjelovi efezskej cirkvi napíš: Toto hovorí ten, čo drží sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý prechádza medzi siedmimi zlatými svietnikmi: 2 Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári. 3 Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. 4 Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. 5 Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta – ak nebudeš robiť pokánie. 6 To máš však k dobru, že nenávidíš skutky nikolaitov, ktoré aj ja nenávidím. 7 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji. 8 Anjelovi smyrnianskej cirkvi napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ten, čo bol mŕtvy a ožil: 9 Poznám tvoje súženie aj tvoju chudobu – ale si bohatý -, i rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú židmi, a nie sú, ale sú synagógou satana. 10 Neboj sa toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol niektorých z vás má uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní; a budete desať dní v súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života. 11 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži. 12 Anjelovi pergamskej cirkvi napíš: Toto hovorí ten, čo má ostrý dvojsečný meč: 13 Viem, kde bývaš; tam, kde je trón satana. No pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch Antipasa, môjho verného svedka; ktorého zabili u vás, kde býva satan. 14 Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť. 15 Tak aj ty máš takých, čo sa pridŕžajú učenia nikolaitov. 16 Preto rob pokánie. Ak nie, prídem na teba čoskoro a budem s nimi bojovať mečom svojich úst. 17 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám: Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane. 18 Anjelovi tyatirskej cirkvi napíš: Toto hovorí Boží Syn, ktorý má oči ako plameň ohňa a jeho nohy sú podobné kovu: 19 Poznám tvoje skutky, tvoju lásku, vieru, službu a vytrvalosť aj tvoje posledné skutky hojnejšie než prvé. 20 Ale mám proti tebe, že trpíš ženu Jezabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. 21 A dal som jej čas, aby robila pokánie; ale nechce sa kajať zo svojho smilstva. 22 Hľa, vrhnem ju na lôžko bolestí a tých, čo s ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov. 23 Jej deti pobijem smrťou a všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce, a každému z vás odplatím podľa vašich skutkov. 24 Vám ostatným v Tyatire, všetkým, čo sa nepridŕžajú tohoto učenia, ktorí nepoznali – ako hovoria – satanove hlbiny, hovorím: Nekladiem na vás iné bremeno. 25 Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem. 26 Kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky, dám mu moc nad národmi 27 a bude nad nimi panovať žezlom železným a rozbijú sa ako hrnce hlinené,28 ako som ju aj ja dostal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. 29 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.

Kniha zjavenia – kapitola 3

1 Anjelovi sardskej cirkvi napíš: Toto hovorí Ten, čo má sedem Božích duchov a sedem hviezd: Poznám tvoje skutky; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy. 2 Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. 3 Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie. Lebo ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani nezvieš v ktorú hodinu prídem na teba. 4 Ale máš v Sardách zopár ľudí ktorí si nepoškvrnili odev. Tí budú so mnou chodiť v bielom, lebo sú toho hodni. 5 Kto zvíťazí, ten takto bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi. 6 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.7 Anjelovi filadelfskej cirkvi napíš: Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí: 8 Poznám tvoje skutky – hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť -, že máš málo sily, no zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno. 9 Hľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria, že sú židia, a nie sú, ale luhajú. Hľa, spôsobím, že prídu a poklonia sa pred tvojimi nohami a poznajú, že ťa milujem. 10 Preto, že si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. 11 Prídem čoskoro. Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec. 12 Toho, kto zvíťazí, urobím stĺpom v chráme svojho Boha a už viac nevyjde von. A napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Otca, aj svoje nové meno. 13Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. 14 A anjelovi laodicejskej cirkvi napíš: Toto hovorí Amen, verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia: 15Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! 16 Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst. 17Lebo hovoríš: “Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič” – a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý. 18 Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty, i masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl. 19 Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie. 20 Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. 21 Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne. 22 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.”

Druhý Petrov list – kapitola 2

1 V ľude však boli aj falošní proroci; tak budú medzi vami falošní učitelia, ktorí budú vnášať zhubné rozkoly; budú zapierať Pána, ktorý ich vykúpil, a tým privedú na seba náhlu záhubu. 2 Mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a pre nich budú potupovať cestu pravdy. 3 Vo svojom lakomstve budú vás vykorisťovať falošnými rečami. Ich odsúdenie sa pripravuje už oddávna a ich záhuba nedrieme. 4 Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu. 5 Ani starý svet neušetril, ale zachránil Noema, hlásateľa spravodlivosti, ako ôsmeho, keď priviedol potopu na svet bezbožných. 6 Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na zánik a obrátil ich na popol, a tak dal príklad, čo čaká bezbožných. Pokračovať v čítaní →

List Hebrejom – kapitola 12

1 Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, 2 s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. 3 Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. 4 V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi.  Pokračovať v čítaní →

List Títovi – kapitola 3

1 Pripomínaj im, aby sa podriaďovali panovníkom a vrchnostiam, aby ich poslúchali a boli pripravení na každý dobrý skutok. 2 Nech nikoho nepotupujú a nech nie sú hašteriví, nech sú mierni a prejavujú všemožnú vľúdnosť všetkým ľuďom. 3 Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní. Blúdili sme, slúžili všelijakým žiadostiam a rozkošiam, žili sme v zlobe a závisti. Boli sme hodní opovrhnutia a vzájomne sme sa nenávideli. 4 Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom,5 spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva; kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, 6 ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, 7 aby sme, ospravedlnení jeho milosťou, boli podľa nádeje dedičmi večného života. 8 Toto slovo je spoľahlivé a chcem, aby si to zdôrazňoval, žeby tí, čo uverili Bohu, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch. Toto je ľuďom dobré a užitočné. 9 Vyhýbaj sa hlúpym otázkam, rodokmeňom, svárom a hádkam o zákon, lebo sú neužitočné a márne. 10 Bludárovi sa po prvom a druhom napomenutí vyhýbaj. 11 Veď vieš, že takýto je prevrátený, hreší a odsudzuje sám seba. 12 Keď pošlem k tebe Artemasa alebo Tychika, ponáhľaj sa ku mne do Nikopolu. Rozhodol som sa totiž, že tam prezimujem. 13 Zenasa, znalca zákona, a Apolla starostlivo vystroj na cestu, aby im nič nechýbalo. 14 Nech sa aj naši učia vynikať v dobrých skutkoch pre naliehavé potreby, aby neboli neužitoční. 15Pozdravujú ťa všetci, čo sú so mnou. Pozdravuj tých, čo nás milujú vo viere. Milosť nech je s vami všetkými.

List Filemonovi – kapitola 1

1 Pavol, väzeň Krista Ježiša, a brat Timotej milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi, 2 sestre Apii, nášmu spolubojovníkovi Archippovi a cirkvi, ktorá je v tvojom dome: 3 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a Pána Ježiša Krista. 4Ustavične vzdávam vďaky svojmu Bohu, keď si na teba spomínam vo svojich modlitbách, 5 keď počujem o tvojej láske a viere, akú máš k Pánu Ježišovi a k všetkým svätým, 6 aby sa tvoja účasť na viere stala zjavnou v poznávaní každého dobra, ktoré je v nás pre Krista. 7 Mal som totiž veľkú radosť a útechu z tvojej lásky, brat môj, pretože si osviežil srdcia svätých. 8 Preto hoci by som ti mohol v Kristovi smelo rozkázať, čo máš urobiť, 9 radšej prosím pre lásku ja, Pavol, už starec a teraz aj väzeň Krista Ježiša: 10 prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v okovách. 11 Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe aj mne. 12 Poslal som ti ho na späť, jeho, to jest moje srdce. 13 Chcel som si ho ponechať pri sebe, aby mi v okovách pre evanjelium slúžil namiesto teba. 14 Ale nechcel som nič urobiť bez tvojho súhlasu, aby tvoj dobrý skutok nebol akoby vynútený, ale dobrovoľný. 15Veď azda preto odišiel na čas, aby si ho dostal navždy. 16 Už nie ako otroka, ale oveľa viac ako otroka: ako milovaného brata, milého najmä mne – a o čo viac tebe – i podľa tela aj v Pánovi. 17 Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého.18 A ak ťa v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžen, mne to pripočítaj. 19 Ja, Pavol – píšem vlastnou rukou -, ja to zaplatím; aby som ti nemusel povedať, že ty mne dlhuješ aj seba samého. 20 Veru, brat môj, kiež mám ja z teba úžitok v Pánovi. Osviež moje srdce v Kristovi. 21 Píšem ti v dôvere v tvoju poslušnosť a viem, že urobíš viac, ako hovorím. 22 A zároveň mi priprav aj prístrešie, lebo dúfam, že pre vaše modlitby dostanete mňa ako dar. 23 pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň v Kristovi Ježišovi,24 Marek, Aristarchus, Démas a Lukáš, moji spolupracovníci. 25 Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom.

List Hebrejom – kapitola 1

1 Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. 2 V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. 3 On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom. Preto keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach; 4 a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni. 5 Veď kedy komu z anjelov povedal: “Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil” a opäť: “Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom”? 6 A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí: “Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli.” 7 Anjelom zasa hovorí: “On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov ohnivými plameňmi.” 8 Ale Synovi: “Tvoj trón, Bože, je na veky vekov a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti. 9 Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť; preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom plesania viac ako tvojich druhov.” 10 A: “Ty, Pane, si na počiatku stvoril zem aj nebesia sú dielom tvojich rúk. 11 Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú, 12 zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.” 13 A kedy ktorému z anjelov povedal: “Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám”? 14 Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? Hebr

List Hebrejom – kapitola 2

1 Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. 2 Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, 3 ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli, 4 a Boh ju dosvedčoval znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle. 5 Veď nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. 6 Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: “Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? 7 Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil 8 a všetko si mu položil pod nohy.” Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, 9 ale vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých. 10 Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením.11 Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, 12 keď hovorí: “Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť.” 13 Ďalej: “Ja budem v neho dúfať.” A zasa: “Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.” 14 A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, 15 a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. 16 Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. 17 Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. 18 A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

List Hebrejom – kapitola 3

1 Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. 2 On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome. 3 Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu, ako dom. 4 Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. 5 Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať. 6 Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej. 7 Preto, ako hovorí Duch Svätý: “Dnes, keď počujete jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky 10 štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty. 11 Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!” 12 Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 13 ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to “dnes”, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 14 Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, 15 ako sa hovorí: “Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.” 16 Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? 17 A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? 18 A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili? 19 A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

List Hebrejom – kapitola 4

1 Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja! 2 Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. 3 A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: “Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!”, hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta. 4Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: ” V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel.” 5 A tu zasa: “Nevojdú do môjho pokoja!” 6 Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium; nevošli pre neposlušnosť, 7 znova určuje istý deň, “Dnes”, keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo: “Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.” 8 Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja, nehovorilo by sa po tomto o inom dni. 9 A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. 10 Lebo kto vošiel do jeho pokoja, aj on si odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich. 11 Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. 12 Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. 13A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať. 14 Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. 15 Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. 16 Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.

List Hebrejom – kapitola 5

1 Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy 2 a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. 3 A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. 4 Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. 5 Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: “Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil,” 6 ako aj na inom mieste hovorí: “Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.” 7 On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. 8 A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; 9 a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú, 10 keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa radu Melchizedechovho. 11 O tom by sme mali veľa čo hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste zleniveli počúvať. 12 Lebo hoci by ste po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil začiatočným prvkom Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie pevný pokrm. 13 A nik, kto dostáva mlieko, nechápe slovo spravodlivosti, lebo je ešte dieťa. 14 Pevný pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo návykom majú vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra od zla.

List Hebrejom – kapitola 6

1 Preto nechajme bokom začiatočné učenie o Kristovi a povznesme sa k dokonalosti. Neklaďme znova základy: o pokání z mŕtvych skutkov a viere v Boha, 2 učenie o krstoch, o vkladaní rúk, o vzkriesení z mŕtvych a večnom súde. 3 A to urobíme, ak to Boh dovolí. 4 Veď nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého, 5 zakúsili dobré Božie slovo a sily budúceho veku, 6 a potom odpadli, aby sa znova obnovili pokáním, pretože v sebe znova križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech. 7 Aj zem, ktorá pije dážď, čo na ňu často padá, a rodí užitočnú bylinu tým, pre koho ju obrábajú, dostáva požehnanie od Boha.8 Ak však rodí tŕnie a bodľač, je zavrhnutá a blízka kliatbe; jej koniec je spálenie. 9Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a bližšie k spáse. 10 Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali – a ešte posluhujete – svätým. 11Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, 12 aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení. 13 Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého 14 slovami: “Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.” 15 A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. 16 Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. 17 A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, 18 aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. 19 Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, 20 kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

List Hebrejom – kapitola 7

1 Tento Melchizedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel totiž v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. 2 A Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého. Jeho meno sa prekladá najprv ako kráľ spravodlivosti, ale potom aj kráľ Salema, čo znamená kráľ Pokoja. 3 Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku, ani jeho život nemá konca. A tak pripodobnený Božiemu Synovi zostáva kňazom naveky. 4 Pozrite sa len, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšieho! 5 A iste aj tí, čo z Léviho synov dostávajú kňazský úrad, majú príkaz brať podľa zákona desiatky od ľudu, to jest od vlastných bratov, hoci aj oni vyšli z Abrahámových bedier. 6 Ale ten, čo k nim nepatrí podľa rodu, vzal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenia. 7 A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. 8 A potom: tu berú desiatky smrteľní ľudia, tam však ten, o ktorom sa vydáva svedectvo, že žije. 9 Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdal desiatky aj Lévi, ktorý prijíma desiatky; 10 veď bol ešte v bedrách otca, keď mu vyšiel v ústrety Melchizedech. 11Keby sa teda dokonalosť bola dosiahla prostredníctvom levitského kňazstva, lebo pod ním ľud dostal zákon, načo by bol musel povstať ešte iný kňaz podľa radu Melchizedechovho, a nenazvať ho podľa radu Áronovho? 12 Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon. 13 A ten, o ktorom sa toto hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nik nekonal službu pri oltári. 14 Veď je známe, že náš Pán vzišiel z Júdu a vzhľadom na tento kmeň Mojžiš nič nepovedal o kňazoch. 15 A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi, 16 ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. 17 Veď o ňom znie svedectvo: “Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.” 18 Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné, 19 - veď zákon nič nepriviedol k dokonalosti – a zavádza sa lepšia nádej, vďaka ktorej sa blížime k Bohu.20 A pretože sa to nestalo bez prísahy, – tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy, 21tento však s prísahou toho, ktorý mu povedal: “Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky,” 22 Ježiš sa stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy. 23 A tamtí sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať, 24 no tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. 25 Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral. 26 Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, 27 ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. 28 Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky.

List Hebrejom – kapitola 8

1 Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza; ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach 2 ako služobník svätyne a pravého stánku; ktorý postavil Pán, a nie človek. 3 Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. 4 Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. 5 No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: “Hľaď,” povedal mu, “aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.” 6 Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach. 7 Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú. 8 Lebo keď ich karhá, hovorí: “Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu; 9 nie takú zmluvu akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán. 10 Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca; a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 11 A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat svojho brata slovami: “Poznaj Pána,” lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich,12 pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem.”13 Keď povedal “novú”, vyhlásil prvú za starú; čo však je prežité a zostarlo, je blízko zániku.

List Hebrejom – kapitola 9

1 Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. 2 Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. 3 Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. 4 Tam bol zlatý kadidlový oltár a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. 5 Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. 6 Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu, 7 ale do druhého iba veľkňaz raz do roka; a to nie bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky i za priestupky ľudu. 8 Tým Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stánok, cesta do svätyne ešte nie je zjavná. 9 Toto je podobenstvo pre terajší čas, podľa ktorého sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto prináša obetu; 10 lebo spočívajú iba v pokrmoch a nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú vonkajšie predpisy, ktoré platia až do času nápravy. 11 Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, 12 raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. 13 Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, 14 o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. 15 A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva. 16 Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu. 17 Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. 18 Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. 19 Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud, 20 hovoriac: “Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh.” 21 Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. 22 A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia. 23 Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať, no nebeské veci samy lepšími obetami, ako sú tamtie. 24Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. 25 Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. 26 Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech: 27 A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, 28 tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.

List Hebrejom – kapitola 10

1 Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. 2 Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? 3Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy, 4 lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. 5 Preto keď prichádza na svet, hovorí: “Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. 6 Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech.7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam – vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.” 8 Najprv hovorí: “Obety ani dary, ani obety zápalné ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili” – a ony sa prinášajú podľa zákona. 9 Potom povedal: “Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.” Ruší prvé, aby ustanovil druhé,10 V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy. 11 Každý kňaz koná denne bohoslužbu a vera ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. 12 No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. 13 A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. 14 Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.15 Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal: 16 ”Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; 17 a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.” 18 A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech. 19 A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, 20 tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, 21 a keď máme veľkňaza nad Božím domom,22 pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. 23 Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. 24 Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. 25 Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň. 26 Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, 27 ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. 28 Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; 29 uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti?30 Veď poznáme toho, ktorý povedal: “Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.” A zasa: “Pán bude súdiť svoj ľud.” 31 Je hrozné padnúť do rúk živého Boha. 32 Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. 33 Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté.34 Veď ste spolutrpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. 35 Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. 36 Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie. 37 Lebo ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať. 38 Môj spravodlivý bude žiť z viery, ale keby cúvol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. 39 My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život.

List Hebrejom – kapitola 11

1 Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. 2 Ňou si predkovia získali dobré svedectvo. 3 Vierou chápeme, že Božie slovo stvárnilo svety tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné. 4 Vierou priniesol Ábel Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí. 5 Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením si získal svedectvo, že sa páči Bohu. 6 Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú. 7 S vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery. 8 S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide. 9 S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. 10 Lebo čakal na mesto s pevnými základmi ktorého staviteľom a tvorcom je Boh. 11 Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. 12 Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať.13 Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale zdiaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. 14 A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15 Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. 16 Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto. 17 S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia 18 a ktorému bolo povedané: “Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.” 19 Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz. 20 S vierou požehnal Izák Jakuba a Ezaua vzhľadom na budúcnosť. 21 S vierou požehnal umierajúci Jakub jednotlivo Jozefových synov a poklonil sa opretý o vrchol svojej palice. 22 S vierou hovoril umierajúci Jozef o odchode synov Izraela a dal pokyny ohľadne svojich kostí. 23 S vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je pôvabné, a nebáli sa kráľovho rozkazu. 24 Keď Mojžiš dospel, s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. 25 Volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu 26 a za väčšie bohatstvo pokladal Kristovo pohanenie ako poklady Egypta; hľadel totiž na odmenu. 27 S vierou opustil Egypt a nezľakol sa kráľovho hnevu; vydržal, akoby videl neviditeľného. 28 S vierou slávil Veľkú noc a kropenie krvou, aby sa zhubca nedotkol prvorodených. 29 S vierou prešli Červeným morom ako po suchej zemi, kým Egypťania, čo sa o to pokúsili, boli pohltení. 30 Pre vieru padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní. 31 Pre vieru nezahynula neviestka Rachab s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vyzvedačov. 32 A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, 33 ktorí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, 34 uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; 35 ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. 36 Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; 37 kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni; utláčaní a sužovaní. 38 Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách. 39 A títo všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedosiahli prisľúbenie, 40 lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.

Druhý list Solúnčanom – kapitola 3

1 Napokon, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo šírilo a oslávilo tak, ako u vás, 2 a aby sme boli oslobodení od zvrátených a zlých ľudí; lebo nie všetci veria. 3Ale Pán je verný; on vás bude posilňovať a chrániť pred Zlým. 4 Dôverujeme vám v Pánovi, že robíte a budete robiť, čo prikazujeme. 5 Nech Pán vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti. 6 Bratia, prikazujeme vám v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, nie podľa učenia, ktoré prijal od nás. 7 Veď sami viete, ako nás treba napodobňovať, lebo sme nežili medzi vami neporiadne, 8 ani sme nejedli niečí chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu. 9 Nie že by sme na to nemali právo, ale chceli sme vám seba dať za vzor, aby ste nás napodobňovali. 10 Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje. 11 Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami. 12 Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. 13 Ale vy, bratia, neochabujte v konaní dobra. 14 Ak niekto neposlúchne naše slovo v liste, toho si poznačte a nestýkajte sa s ním, nech sa zahanbí. 15 No za nepriateľa ho nepovažujte, ale napomínajte ho ako brata. 16 Sám Pán pokoja nech vám daruje trvalý pokoj v každom ohľade. Pán nech je s vami všetkými. 17 Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav, ktorý je znakom v každom liste; takto píšem. 18 Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami všetkými.

Prvý list Timotejovi – kapitola 1

1 Pavol, apoštol Krista Ježiša, z príkazu Boha, nášho spasiteľa, a Krista Ježiša, našej nádeje, 2 Timotejovi, pravému synovi vo viere: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Pána. 3 Keď som šiel do Macedónska, prosil som ťa, aby si zostal v Efeze a prikázal niektorým, aby neučili inak 4 a nezaoberali sa bájkami a nekonečnými rodokmeňmi, ktoré podporujú viac škriepky ako Boží plán, ktorý je vo viere. 5 Cieľom prikázania je láska vychádzajúca z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery, 6 od čoho niektorí odbočili a dali sa na prázdne reči. 7 Chcú byť učiteľmi zákona, a nerozumejú ani tomu, čo hovoria, ani tomu, čo tvrdia. 8 Vieme, že zákon je dobrý, ak ho niekto správne používa, 9 pričom vie, že zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec, 10 pre smilníkov, súložníkov mužov, únoscov, luhárov, krivoprísažníkov a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu, 11 podľa evanjelia o sláve blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené. 12 Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za verného a zveril mi službu, 13 hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník. No dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. 14 Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Kristovi Ježišovi. 15 Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich. 16 Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Kristus Ježiš všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život. 17 Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen. 18Toto prikázanie ti zverujem, syn môj Timotej, podľa predošlých proroctiev o tebe, aby si nimi posilnený bojoval dobrý boj, 19 aby si mal vieru a dobré svedomie, ktoré niektorí odvrhli a stroskotali vo viere. 20 K nim patrí Hymeneus a Alexander, ktorých som vydal satanovi, aby sa odučili rúhať.

Prvý list Timotejovi – kapitola 2

1 Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, 2 za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. 3Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, 4 ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. 5 Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, 6 ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase. 7 A ja som ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola – hovorím pravdu, neklamem -, za učiteľa pohanov vo viere a pravde. 8 Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok. 9Podobne aj ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou; nie pozapletanými vlasmi, zlatom a perlami alebo drahými šatami, 10ale, ako pristane ženám, ktoré vyznávajú nábožnosť, dobrými skutkami. 11 Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. 12 Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá. 13 Veď prvý bol stvorený Adam, až potom Eva. 14 A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu. 15 Ale spasí sa rodením detí, ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti.

Prvý list Timotejovi – kapitola 3

1 Toto slovo j spoľahlivé: Kto sa usiluje byť biskupom, túži po dobrom diele. 2 Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozvážny, slušný, pohostinný, schopný učiť; 3 nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani chamtivý; 4musí dobre viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote. 5Veď kto nevie viesť svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?! 6 Nemá to byť novoobrátenec, aby nespyšnel a neprepadol diablovmu odsúdeniu. 7 Musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo, aby neupadol do opovrhnutia a do diablovho osídla. 8 Takisto diakoni majú byť cudní, nie dvojakí v reči, ani príliš oddaní vínu, ani žiadostiví mrzkého zisku, 9 ale v čistom svedomí nech uchovávajú tajomstvo viery. 10Aj ich treba najprv vyskúšať; až potom, keď sa ukážu bez úhony, nech konajú službu.11 Podobne aj ženy nech sú cudné, nie klebetné, triezve a verné vo všetkom. 12Diakoni nech sú muži jednej ženy a nech dobre vedú svoje deti a svoje domy. 13 Lebo tí, čo budú dobre konať svoju službu, získajú si dôstojné postavenie a veľkú istotu vo viere, ktorá je v Kristovi Ježišovi. 14 Toto ti píšem v nádeji, že čoskoro prídem k tebe, 15 ale ak sa omeškám, aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy. 16 A všetci vyznávajú, že veľké je tajomstvo nábožnosti: On sa zjavil v tele, bol ospravedlnený v Duchu, ukázal sa anjelom, zvestovali ho národom, na svete v neho uverili, vzatý bol do slávy.

Prvý list Timotejovi – kapitola 4

1 Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, 2 zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí majú na svedomí vypálené znamenie; 3 zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu. 4Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nemá sa zavrhovať nič, čo sa prijíma so vzdávaním vďaky, 5 lebo sa to posväcuje Božím slovom a modlitbou. 6 Ak toto budeš predkladať bratom, budeš dobrým služobníkom Krista Ježiša, živeným slovami viery a dobrého učenia, ktoré si si osvojil. 7 Svetáckym a babským bájkam sa vyhýbaj. Cvič sa v nábožnosti! 8 Lebo telesné cvičenie málo osoží, ale nábožnosť je užitočná na všetko a má prisľúbenie pre terajší aj budúci život. 9 Toto slovo je spoľahlivé a hodné prijať ho úplne. 10 Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha, ktorý je spasiteľom všetkých ľudí, najmä veriacich. 11 Toto prikazuj a uč! 12 Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote. 13 Kým neprídem, venuj sa čítaniu, povzbudzovaniu a vyučovaniu. 14 Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších. 15 Toto si vezmi k srdcu a tomuto ži, aby tvoj pokrok bol všetkým zrejmý. 16 Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.

Prvý list Timotejovi – kapitola 5

1 Staršieho nekarhaj, ale ho napomínaj ako otca, mladých ako bratov, 2 staršie ženy ako matky, mladšie ako sestry vo všetkej čistote. 3 Maj v úcte vdovy, ktoré sú naozaj vdovami. 4 Ale ak má niektorá vdova deti alebo vnúčatá, nech sa predovšetkým ony učia mať úctu voči svojej rodine a odplácať rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom. 5 Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá, dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa. 6 Ale tá, čo žije v rozkošiach, je za živa mŕtva. 7 A toto prikazuj: aby boli bezúhonné. 8 Veď kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci. 9 Za vdovu nech sa zapíše len tá, ktorá má najmenej šesťdesiat rokov, bola manželkou jedného muža 10 a má svedectvo dobrých skutkov: ak vychovala deti bola pohostinná, umývala nohy svätým, pomáhala sužovaným a vždy sa usilovala o všetko dobré. 11 Mladšie vdovy však odmietaj; lebo keď ich zmyselnosť odvráti od Krista chcú sa vydať; 12 a sú odsúdené, lebo porušili prvotnú vernosť. 13 Bývajú aj záhaľčivé a zvykajú si chodiť po domoch. A nie sú len záhaľčivé, ale aj klebetné a všetečné a navravia, čo sa nepatrí. 14 Preto chcem aby sa mladšie vydali, rodili deti, viedli domácnosť a nedávali protivníkovi príležitosť na potupovanie. 15 Veď niektoré sa už obrátili späť za satanom. 16 Ak niektorá veriaca má vdovy, nech sa o ne stará a nech sa nezaťažuje cirkev, aby stačilo pre tie, čo sú naozaj vdovami. 17 Starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä ti, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní. 18 Veď Písmo hovorí: “Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu” a “Robotník si zaslúži svoju mzdu.” 19 Proti staršiemu neprijímaj žalobu, iba ak by ju potvrdili dvaja alebo traja svedkovia. 20 Tých, čo hrešia, karhaj pred všetkými, aby sa báli aj ostatní. 21 Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom a pred vyvolenými anjelmi, aby si toto zachovával bez predpojatosti a nerobil nič, čím by si sa prikláňal k niektorej strane. 22 Na nikoho prenáhlene nevkladaj ruky a nemaj účasť na cudzích hriechoch. Zachovaj sa čistý! 23Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína. 24 Hriechy niektorých ľudí sú zjavné ešte pred súdom; niektorých iba nasledujú. 25 Podobne zjavné sú aj dobré skutky; a tie, čo nie sú také, nemôžu zostať skryté.

Prvý list Timotejovi – kapitola 6

1 Všetci, čo sú pod jarmom, otroci, nech pokladajú svojich pánov za hodných všetkej úcty, aby Božie meno a učenie neboli vystavené rúhaniu. 2 A tí, čo majú pánov veriacich, nech ich neznevažujú preto, že sú bratmi, ale nech im slúžia tým ochotnejšie, že sú veriaci a milovaní a majú účasť na dobrodeniach. Takto uč a povzbudzuj! 3 Kto učí ináč a nepridŕža sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista a učenia, ktoré zodpovedá nábožnosti, 4 je nadutý, nič nevie, ale chorobne sa škriepi a háda o slová. Z toho vzniká závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania, 5 trenice ľudí, ktorí majú skazenú myseľ a sú pozbavení pravdy a nábožnosť pokladajú za zdroj zisku. 6 A nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom. 7 Veď nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť. 8 Uspokojíme sa s tým, že máme čo jesť a čo si obliecť. 9 Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia. 10 Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti. 11 Ale ty, Boží človek, utekaj pred tým a usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. 12 Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie. 13 prikazujem ti pred Bohom, ktorý všetkému dáva život, a pred Kristom Ježišom, ktorý dobrým vyznaním vydal pred Ponciom Pilátom svedectvo: 14 Zachovaj prikázanie bez poškvrny a bez úhony až do príchodu nášho Pána Ježiša Krista, 15 ktorého v pravom čase ukáže blahoslavený a jediný vládca, Kráľ kráľov a Pán pánov. 16 On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže. Jemu česť a večná vláda. Amen. 17 Tým, čo sú bohatí v tomto veku, prikazuj, nech nie sú namyslení a nevkladajú nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetko na užívanie, 18 nech robia dobre a stanú sa bohatými na dobré skutky, nech sú štedrí a vedia sa podeliť, 19 nech si uložia dobrý základ pre budúcnosť, aby dosiahli pravý život. 20 Timotej, opatruj, čo ti bolo zverené, a vyhýbaj sa svetským prázdnym rečiam a protikladným tvrdeniam falošnej vedy; 21 veď niektorí, čo sa k nej hlásili, zblúdili od viery. Milosť s vami!

Druhý list Timotejovi – kapitola 1

1 Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša podľa prisľúbenia života, ktorý je v Kristovi Ježišovi, 2 milovanému synovi Timotejovi: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Pána. 3 Vzdávam vďaky Bohu, ktorému slúžim s čistým svedomím ako moji predkovia, keď na teba neprestajne myslím vo svojich modlitbách vo dne v noci. 4 A keď si spomínam na tvoje slzy, túžim ťa vidieť, aby ma naplnila radosť. 5 Spomínam si na tvoju úprimnú vieru, akú mala už tvoja stará matka Loida a tvoja matka Eunika, a som presvedčený, že aj ty. 6 Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk. 7 Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy. 8 Preto sa nehanbi za svedectvo o našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale trp spolu so mnou za evanjelium, posilňovaný mocou Boha. 9 On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Kristovi Ježišovi pred večnými vekmi. 10 No známou sa stala až teraz, keď sa zjavil náš Spasiteľ Ježiš Kristus. On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom 11 a ja som ustanovený za jeho hlásateľa, apoštola a učiteľa. 12 Preto aj toto trpím, ale sa nehanbím, lebo viem, komu som uveril, a som presvedčený, že má moc zachovať to, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa. 13 Maj za vzor zdravých slov to, čo si počul odo mňa, vo viere a v láske, ktoré sú v Kristovi Ježišovi. 14 Zverený poklad chráň mocou Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva. 15 Vieš, že sa odo mňa odvrátili všetci, čo sú v Ázii, medzi nimi aj Fygelus a Hermogenes. 16 Nech Pán preukáže milosrdenstvo Oneziforovmu domu, lebo často ma osviežil a nehanbil sa za moje okovy, 17 ale keď prišiel do Ríma, usilovne ma hľadal a našiel ma. 18 - Nech mu Pán dá, aby v onen deň našiel milosrdenstvo u Pána. – A aké služby preukázal v Efeze, ty vieš najlepšie.

Druhý list Timotejovi – kapitola 2

1 Ty sa teda, syn môj, upevňuj v milosti, ktorá je v Kristovi Ježišovi. 2 A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných. 3 Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Krista Ježiša. 4 Nik z vojakov sa nemieša do záležitostí všedného života, ak sa chce páčiť tomu, kto ho najal. 5 A kto závodí, nedostane veniec, ak nezávodí podľa pravidiel. 6 Roľník, ktorý sa namáha, má prvý dostať podiel na úrode. 7 Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému. 8 Pamätaj na to, že Ježiš Kristus, z Dávidovho rodu, bol vzkriesený z mŕtvych podľa môjho evanjelia, 9 pre ktoré znášam útrapy až po okovy ako nejaký zločinec. Ale Božie slovo nie je spútané! 10 Preto všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu, ktorá je v Kristovi Ježišovi, a večnú slávu. 11 Spoľahlivé je to slovo: Ak sme s ním zomreli, s ním budeme aj žiť. 12 Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať. Ak ho zaprieme, aj on zaprie nás. 13 Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže. 14 Toto pripomínaj a zaprisahávaj ich pred Bohom, aby sa nepreli o slová. Nie je to na nič užitočné, len na skazu poslucháčov. 15 Usiluj sa ukázať Bohu ako osvedčený, ako robotník, ktorý sa nemusí hanbiť a správne podáva slovo pravdy. 16 Svetáckym prázdnym rečiam sa vyhýbaj; lebo ešte viac budú postupovať v bezbožnosti 17 a ich reč sa bude šíriť ako rakovina. Takí sú aj Hymeneus a Filetus, 18 ktorí zblúdili od pravdy a hovoria, že vzkriesenie už bolo, a tak rozvracajú vieru niektorých. 19 Ale pevný Boží základ stojí a má túto pečať: Pán pozná svojich a: Nech sa odvráti od neprávosti každý, kto vyznáva meno Pánovo. 20Vo veľkom dome nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené; jedny na vznešené ciele, iné na všedné. 21 Kto sa od tohto očistí, bude nádobou na vznešené ciele, posvätenou, užitočnou Pánovi, pripravenou na každé dobré dielo. 22Chráň sa mladíckych žiadostí a usiluj sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána. 23 Hlúpym a neviazaným otázkam sa vyhýbaj, veď vieš, že vyvolávajú len zvady. 24 A Pánov služobník sa nemá vadiť, ale má byť ku každému prívetivý, schopný učiť a byť trpezlivý. 25 Tých, čo odporujú, má mierne karhať; možno im raz Boh dá kajúcnosť, aby poznali pravdu 26 a vymanili sa z osídel diabla, ktorý ich drží v zajatí svojej vôle.

Druhý list Timotejovi – kapitola 3

1 Vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. 2 Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, 3bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, 4 zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; 5 budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň! 6 Lebo z nich sú tí, čo sa vkrádajú do domov a podmaňujú si ľahké ženy, obťažené hriechmi a hnané rozličnými žiadostivosťami, 7ktoré sa stále učia, a nikdy nie sú schopné spoznať pravdu. 8 Ako sa Jannes a Jambres postavili proti Mojžišovi, tak aj oni odporujú pravde. Sú to ľudia so zvrátenou mysľou, nespoľahliví vo viere. 9 Ale ďaleko sa nedostanú, lebo všetkým bude zjavná ich nerozumnosť, ako bola aj tamtých. 10 Ty si však nasledoval moje učenie, spôsob života, plány, vieru, zhovievavosť, lásku, trpezlivosť, 11 prenasledovania a utrpenia, ktoré ma stihli v Antiochii, Ikóniu a v Lystre. A aké prenasledovania som podstúpil! Ale Pán ma vyslobodil zo všetkých. 12 Veď všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní. 13 Ale zlí ľudia a zvodcovia budú spieť k horšiemu, budú strhávať do bludu a sami budú blúdiť. 14 Ale ty vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené. Veď vieš, od koho si sa to naučil. 15 Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi.16 Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, 17 aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.

Druhý list Timotejovi – kapitola 4

1 Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: 2 Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. 3 Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. 4 Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. 5 Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu. 6 Lebo ja mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu. 7 Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. 8 Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod. 9 Poponáhľaj sa a príď ku mne čo najskôr. 10 Démas ma opustil, lebo miluje tento svet, a odišiel do Solúna, Krescent do Galácie, Títus do Dalmácie. 11 Jediný Lukáš je so mnou. Vezmi Marka a priveď ho so sebou, lebo je mi užitočný v službe. 12Tychika som poslal do Efezu. 13 Keď prídeš, prines plášť, čo som si nechal v Troade u Karpa, aj knihy a najmä pergameny. 14 Kováč Alexander mi spôsobil veľa zlého. Pán mu odplatí podľa jeho skutkov. 15 Aj ty sa ho chráň, lebo veľmi odporoval našim slovám. 16 Keď som sa prvý raz bránil, nebol pri mne nik; všetci ma opustili. Nech sa im to nepočíta. 17 Ale Pán stál pri mne a posilňoval ma, aby sa cezo mňa naplnilo ohlasovanie a aby ho počuli všetky národy; a bol som vyslobodený z tlamy leva. 18Pán ma vyslobodí zo všetkého zla a zachráni ma pre svoje nebeské kráľovstvo. Jemu sláva na veky vekov. Amen. 19 Pozdrav Prisku a Akvilu aj Oneziforov dom. 20 Erastus zostal v Korinte. Trofima som nechal chorého v Miléte. 21 Ponáhľaj sa a príď ešte pred zimou. Pozdravuje ťa Eubulus, Pudens, Línus, Klaudia a všetci bratia. 22 Pán nech je s tvojím duchom. Milosť s vami.

List Títovi – kapitola 1

1 Pavol, služobník Boha a apoštol Ježiša Krista pre vieru Božích vyvolených a pre poznanie pravdy, ktorá na základe nábožnosti vedie 2 k nádeji na večný život, ktorý pred večnými vekmi prisľúbil pravdovravný Boh, 3 ale v určenom čase zjavil svoje slovo v kázaní, ktoré mi bolo zverené na rozkaz Boha, nášho spasiteľa, 4 - Títovi, pravému synovi podľa spoločnej viery: Milosť a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Spasiteľa. 5 Na to som ťa nechal na Kréte, aby si usporiadal, čo ešte treba, a po mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal; 6 nech je každý z nich bez úhony, muž jednej ženy, má mať veriace deti, ktoré nemožno obviniť z neviazanosti a neposlušnosti. 7 Lebo biskup ako Boží správca musí byť bez úhony, nie pyšný, hnevlivý, pijan, bitkár, ani žiadostivý mrzkého zisku, 8 ale pohostinný, láskavý, triezvy, spravodlivý, nábožný, zdržanlivý, 9 taký, ktorý sa drží spoľahlivého slova podľa učenia, aby bol schopný aj povzbudzovať v zdravom učení, aj usvedčovať tých, čo protirečia. 10 Lebo je mnoho nepoddajných, zbytočne hovoriacich a zvodcov, najmä takých, čo sú z obriezky. 11 Tých treba umlčať, lebo rozvracajú celé rodiny a pre mrzký zisk učia, čo sa nemá. 12 Veď ktosi z nich, ich vlastný prorok, povedal: “Kréťania sú veční luhári, zlá zver, bruchá lenivé.” 13 Toto svedectvo je pravdivé. Preto ich tvrdo karhaj, aby boli zdraví vo viere 14 a nedbali na židovské bájky a príkazy ľudí, ktorí sa odvracajú od pravdy. 15 Čistým je všetko čisté, ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté; ešte aj ich myseľ a svedomie sú poškvrnené. 16Vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú; sú odporní, neposlušní a neschopní nijakého dobrého skutku.

List Títovi – kapitola 2

1 Ty však hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu. 2 Starci nech sú triezvi, cudní, rozvážni, zdraví vo viere, v láske a v trpezlivosti. 3 Podobne aj staršie ženy nech sú sväté v správaní, nech neklebetia, nech nie sú oddané vínu, nech dobre učia, 4 mladé ženy nech priúčajú múdrosti, aby mali rady svojich mužov, milovali deti, 5 aby boli rozumné, cudné, starostlivé o dom, dobrotivé, podriadené svojim mužom, aby sa nehanobilo Božie slovo. 6 Podobne povzbudzuj mladíkov, aby boli triezvi; 7 vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov. V učení preukáž neporušenosť a vážnosť, 8 v zdravom slove bezúhonnosť, aby sa protivník zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať. 9 Otroci nech sa vo všetkom podriaďujú svojim pánom, nech sú úslužní, nech neprotirečia, 10 neokrádajú, ale nech vo všetkom preukážu skutočnú vernosť; aby vo všetkom robili česť učeniu nášho Spasiteľa, Boha. 11 Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom 12 a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne,13 a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, 14 ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch. 15 Toto hovor, tak povzbudzuj a usvedčuj so všetkou rozhodnosťou. Nech nik tebou nepohŕda.

Prvý list Solúnčanom – kapitola 1

1 Pavol, Silván a Timotej solúnskej cirkvi v Bohu Otcovi a v Pánu Ježišovi Kristovi: Milosť vám a pokoj. 2 Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách. Bez prestania 3 myslíme pred Bohom a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista. 4 Vieme, bratia, Bohom milovaní, o vašom vyvolení, 5 lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti; veď viete, akí sme boli medzi vami kvôli vám. Pokračovať v čítaní →

List Filipanom – kapitola 3

1 Napokon, bratia moji, radujte sa v Pánovi. Nelení sa mi písať vám to isté a pre vás je to zábezpeka. 2 Dajte si pozor na psov, dajte si pozor na zlých pracovníkov, dajte si pozor na okyptencov! 3 Veď obrezaní sme my, čo slúžime v Božom Duchu a chválime sa v Kristovi Ježišovi a nevkladáme nádej do tela, 4 hoci ja by som mohol aj do tela vkladať nádej. Ak si niekto iný myslí, že môže mať nádej v tele, tým skôr ja: 5na ôsmy deň obrezaný, z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, čo sa týka zákona farizej, 6 čo do horlivosti prenasledovateľ Cirkvi, čo do spravodlivosti ktorá je v zákone, žil som bezúhonne. 7 Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. 8 A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Pokračovať v čítaní →

List Efezanom – kapitola 2

1 Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, 2 v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohoto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. 3 Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadosti svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní. 4 Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, 5 hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení - 6 a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, 7 aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi. Pokračovať v čítaní →